Hnojenie dusíkom
Dusík (N) zastáva pri metabolizme viniča ústrednú pozíciu. Dusík vo vinohrade má obrovský vplyv na rast, nasadzovanie plodov a úrodu. Najväčšie množstvo je pevne naviazané v organickej hmote. Pôsobením pôdnych mikroorganizmov sa ročne uvoľní len približne 1 % naviazaného dusíka. To môže viesť k následnému dodaniu cca. 50 – 150 kg N/ha/rok. Intenzita mineralizácie dusíka nie je optimálne prispôsobená sezónnym potrebám viniča. Plytké prekyprenie pôdy na začiatku alebo v polovici mája môže podporiť uvoľňovanie dusíka, výsledkom čoho je jeho dostupnosť v čase zvýšených potrieb viniča.
Hnojenie dusíkom pri juvenilných rastlinách
V roku výsadby a aj v nasledujúcich rokoch je pre rast viniča mimoriadne dôležité zásobovanie vodou. Pri dobrých pôdnych podmienkach sa v prvom roku vývoja nevyžaduje žiadne hnojenie dusíkom alebo len v malom množstve. Ochranným plodinám treba dodávať dusík, najmä pri nepriaznivých pôdnych podmienkach, aby sa zabránilo súťaženiu s viničom. Množstvo sa mení v závislosti od pôdnych podmienok v rozsahu 0 – 30 kg N/ha/rok. Živiny možno v roku výsadby dodávať vo forme foliárneho hnojenia juvenilných rastlín, ktoré má priaznivý vplyv najmä v obdobiach sucha.
Hnojenie dusíkom pri rodiacich rastlinách
Dusík je dôležitá živina pre vývoj viniča. Avšak aj lokalita a poveternostné podmienky majú významný vplyv na výkonnosť fotosyntézy a tým aj na kvalitu úrody.
Pri rodiacich rastlinách závisí požiadavka na dusík od organickej hmoty v pôde, výkonnosti z hľadiska úrody, odrody a obrábania pôdy a zásobovania vodou. Potreba dusíka sa meria rýchlosťou rastu.
Fosfor a draslík
Na rozdiel od hnojenia dusíkom nie je hnojenie fosforom a draslíkom časovo viazané. Nápomocné je základné hnojenie na jeseň pred obrobením pôdy. Pri juvenilných rastlinách s dostatočnou zásobou dusíka nie sú potrebné žiadne opatrenia z hľadiska hnojenia, pretože odčerpávané množstvo je malé. Ak je nedostatok fosforu zjavný, môže sa vykonať cielené hnojenie podložia na základe odčerpania rastlinami.
Ak sa symptómy objavujú aj napriek hnojeniu draslíkom, mala by sa predpokladať fixácia draslíka. To možno určiť aj z pôdnej vzorky.
Keďže viniče len čiastočne tolerujú chloridy, mali by sa používať hnojivá bez chloridov alebo aspoň používať hnojivá s chloridmi na jeseň. Juvenilné rastliny a podnože sa musia hnojiť bez chloridov.
Vápnenie sa odporúča vtedy, keď sa jeho potreba potvrdí preskúmaním pôdy.
K nedostatku bóru dochádza najmä v suchých rokoch na piesočnatých a hlinitých pôdach. Vinič potrebuje hrozno, pri hnojení pôdy sa uprednostňuje foliárne hnojenie.
Železo (Fe) a mangán (Mn)
Železo sa koreňmi aktívne odčerpáva vo forme Fe++, Fe+++ a Fe chelátu. Je dôležité pre tvorbu chlorofylu a proces rastu. Mobilita železa v rastline je nízka. Jeho dostupnosť v pôde často inhibuje obohatenie hydrogénuhličitanmi. Medzi symptómy nedostatku železa patrí žltnutie listov (chloróza) a nedostatočný vývoj výhonkov. Deficit je zjavnejší na hustých pôdach bohatých na íl alebo na vápenatých lokalitách. Nadmerné zásobovanie fosforečnanmi alebo meďou však môže zvýrazniť tieto symptómy.
Mangán sa aktívne odčerpáva koreňmi vo forme iónu Mn2+ alebo Mn chelátu a je dôležité pre aktivovanie rôznych enzýmov. Mobilita mangánu v rastline je stredne vysoká. Existuje taktiež antagonistická interakcia medzi mangánom a železom. Nadbytok mangánu zvykne bývať na kyslých pôdach a podmočených pôdach pri anaeróbnych podmienkach.
