• Štruktúra pôdy
    crop soil texture
    ľahké až stredne ťažké pôdy, nepodmáčané
  • Min. teplota
    crop temperature icon
    rizlingy dokážu prežiť teplotu až -20 °C
  • pH
    Vinič hroznorodý crop pH value
    optimálna hodnota pH: 5,5 – 6,5
  • Dažďové zrážky
    Vinič hroznorodý crop rainfall value
    min. 300 – 400 l/m2
  • Jarovizácia
    Vinič hroznorodý crop vernalisation
    -
  • Hustota rastlín
    crop density
    v závislosti od formy, odrody, zásobovania vodou a technológie pestovania Vzdialenosť medzi radmi: 1,8 – 2,5 m vzdialenosť v rámci radu: 1,0 – 1,2 m
  • Hlĺbka sejby
    crop seeding depth
    -
Vinič hroznorodý
Všetky známe vinohradnícke regióny na svete odvodzujú svoju identitu od jednej alebo len pár veľmi špecifických odrôd hrozna. Napríklad Pinot v Burgundsku, hrozno Nebbiolo v Barole, Rizling v Rheingau alebo Silvaner vo Frankoch. Pojmom vinohrady, resp. vinohradníctvo sa označuje pestovanie viniča kvôli zberu hrozna určeného na výrobu vína.  Víno sa vyrába v pivniciach. Veda zaoberajúca sa výrobou vína sa nazýva enológia.

Kľúčové fakty
  • Náročné na prácu
  • Rozdiely v hnojení medzi juvenilnými rastlinami a rodiacimi rastlinami
  • Optimálna hodnota pH: 5,5 – 6,0
  • Citlivé na chloridy
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
HROZNO – PLODINA, KTORÁ SI VYŽADUJE VEĽA RUČNEJ PRÁCE
Z hľadiska práce predstavujú vinohrady oblasť, kde sa vyžaduje najviac práce, najmä na strmých svahoch. Práce začínajú v januári až marci orezávaním viničov. Odstraňujú sa staré minuloročné konáre a počítajú sa rodiace konáre viniča. Počet a dĺžka rodiacich konárov má rozhodujúci vplyv na úrodu a aj na kvalitu vína. Dodnes sa vinič orezáva ručne. Od februára do apríla sa opravujú drôtené rámy. Od marca/apríla sa orezaný vinič ohýba okolo drôtov a priväzuje sa k nim, aby sa tak dosiahla jednotná distribúcia a stabilný tvar výhonkov. Do augusta sú odstránené bočné výhonky a vysoké viniče sa pripevňujú k drôtenému rámu (tento krok sa nazýva „stapling“, resp. drôtovanie) Taktiež sa vykonávajú práce ako strihanie listov, orezávanie a prerieďovanie. Od apríla sa pôda mechanicky prekypruje. Navyše sa vysievajú ochranné plodiny. Oba tieto úkony slúžia na stimuláciu prirodzeného pôdneho života. Chýbajúce živiny sa dodávajú vo forme hnojiva. Približne od začiatku mája (pučanie viniča) do augusta sa vykonávajú ochranné opatrenia proti škodcom a hubovým ochoreniam. Fungicídy sa používajú často: 4 až 7 krát. Začiatok zberu závisí najmä od odrody hrozna, lokality a stupňa dozretia hrozna. Zber väčšiny hrozna začína v polovici/na konci septembra a môže trvať do polovice/konca novembra. Zber hrozna tradične vykonávajú zberači ručne alebo častejšie strojom, t. j. zberačmi – tzv. harvestormi. Pôda, ktorá je pevne zhutnená zberom hrozna, sa prekypruje oraním.

Vinič hroznorodý related desktop image Vinič hroznorodý related tablet image Vinič hroznorodý related mobile image
Hnojenie trvalých plodín pri raste a úrode
Hnojenie trvalých plodín, ako je hrozno, sa podstatne líši od hnojenia klasickej plodiny pestovanej na poli. Na jednej strane trvá roky, kým sa vybuduje zásoba a produkuje sa úroda. Takýmto spôsobom sa formuje organická hmota, ktorá bezpochyby zostáva na lokalite, no nie je dostupná pre mineralizáciu na povrchu. Najmä v strmých svahoch sa sadia ochranné plodiny, ktoré slúžia ako ochrana pred eróziou a lepšiu premávku liniek. Okrem toho tieto ochranné plodiny pozitívne ovplyvňujú obsah humusu a pôdny život, čo je dôležité pre zásobovanie živinami. Zloženie rastlinných druhov v tomto zelenom páse zohráva veľmi dôležitú úlohu. Nesprávna aplikácia môže viesť k silnému súťaženiu o vodu a živiny. V zmysle kvantity sú množstvá hnojiva založené na extrahovaných množstvách.
Odčerpané množstvá pre hrozno

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

1.4

0.6

Citlivý

P2O5

0.4

0.2

Citlivý

K2O

1.6

1.2

Citlivý

MgO

0.5

0.2

Stredne citlivý

TE

Bór (B), železo (Fe) a mangán (Mn) ako foliárne hnojenie

V tabuľke je uvedený príjem a odber na hektoliter (hl) úrody hrozna. Podľa tejto tabuľky hrozno potrebuje hlavne dusík a draslík. Príklad: Pri úrode hrozna 70 hl/ha sa odoberie 98 kg N/ha. Ak sa z pôdy absorbuje určité množstvo dodaného N (napr. 70 kg N/ha), potom by bolo potrebné pridať 28 kg N/ha vo forme hnojiva. Pri zbere úrody sa z poľa odoberie 42 kg N/ha.
HNOJENIE
Hnojenie dusíkom 
Dusík (N) zastáva pri metabolizme viniča ústrednú pozíciu. Dusík vo vinohrade má obrovský vplyv na rast, nasadzovanie plodov a úrodu. Najväčšie množstvo je pevne naviazané v organickej hmote. Pôsobením pôdnych mikroorganizmov sa ročne uvoľní len približne 1 % naviazaného dusíka. To môže viesť k následnému dodaniu cca. 50 – 150 kg N/ha/rok. Intenzita mineralizácie dusíka nie je optimálne prispôsobená sezónnym potrebám viniča. Plytké prekyprenie pôdy na začiatku alebo v polovici mája môže podporiť uvoľňovanie dusíka, výsledkom čoho je jeho dostupnosť v čase zvýšených potrieb viniča. 

Hnojenie dusíkom pri juvenilných rastlinách
V roku výsadby a aj v nasledujúcich rokoch je pre rast viniča mimoriadne dôležité zásobovanie vodou. Pri dobrých pôdnych podmienkach sa v prvom roku vývoja nevyžaduje žiadne hnojenie dusíkom alebo len v malom množstve. Ochranným plodinám treba dodávať dusík, najmä pri nepriaznivých pôdnych podmienkach, aby sa zabránilo súťaženiu s viničom. Množstvo sa mení v závislosti od pôdnych podmienok v rozsahu 0 – 30 kg N/ha/rok. Živiny možno v roku výsadby dodávať vo forme foliárneho hnojenia juvenilných rastlín, ktoré má priaznivý vplyv najmä v obdobiach sucha. 

Hnojenie dusíkom pri rodiacich rastlinách
Dusík je dôležitá živina pre vývoj viniča. Avšak aj lokalita a poveternostné podmienky majú významný vplyv na výkonnosť fotosyntézy a tým aj na kvalitu úrody. 
Pri rodiacich rastlinách závisí požiadavka na dusík od organickej hmoty v pôde, výkonnosti z hľadiska úrody, odrody a obrábania pôdy a zásobovania vodou. Potreba dusíka sa meria rýchlosťou rastu.

Fosfor a draslík
Na rozdiel od hnojenia dusíkom nie je hnojenie fosforom a draslíkom časovo viazané. Nápomocné je základné hnojenie na jeseň pred obrobením pôdy. Pri juvenilných rastlinách s dostatočnou zásobou dusíka nie sú potrebné žiadne opatrenia z hľadiska hnojenia, pretože odčerpávané množstvo je malé. Ak je nedostatok fosforu zjavný, môže sa vykonať cielené hnojenie podložia na základe odčerpania rastlinami. 
Ak sa symptómy objavujú aj napriek hnojeniu draslíkom, mala by sa predpokladať fixácia draslíka. To možno určiť aj z pôdnej vzorky. 
Keďže viniče len čiastočne tolerujú chloridy, mali by sa používať hnojivá bez chloridov alebo aspoň používať hnojivá s chloridmi na jeseň. Juvenilné rastliny a podnože sa musia hnojiť bez chloridov.
Vápnenie sa odporúča vtedy, keď sa jeho potreba potvrdí preskúmaním pôdy.
K nedostatku bóru dochádza najmä v suchých rokoch na piesočnatých a hlinitých pôdach. Vinič potrebuje hrozno, pri hnojení pôdy sa uprednostňuje foliárne hnojenie.

Železo (Fe) a mangán (Mn)
Železo sa koreňmi aktívne odčerpáva vo forme Fe++, Fe+++ a Fe chelátu. Je dôležité pre tvorbu chlorofylu a proces rastu. Mobilita železa v rastline je nízka. Jeho dostupnosť v pôde často inhibuje obohatenie hydrogénuhličitanmi. Medzi symptómy nedostatku železa patrí žltnutie listov (chloróza) a nedostatočný vývoj výhonkov. Deficit je zjavnejší na hustých pôdach bohatých na íl alebo na vápenatých lokalitách. Nadmerné zásobovanie fosforečnanmi alebo meďou však môže zvýrazniť tieto symptómy.
Mangán sa aktívne odčerpáva koreňmi vo forme iónu Mn2+ alebo Mn chelátu a je dôležité pre aktivovanie rôznych enzýmov. Mobilita mangánu v rastline je stredne vysoká. Existuje taktiež antagonistická interakcia medzi mangánom a železom. Nadbytok mangánu zvykne bývať na kyslých pôdach a podmočených pôdach pri anaeróbnych podmienkach.

Vinič hroznorodý related desktop image Vinič hroznorodý related tablet image Vinič hroznorodý related mobile image

Jedna aplikácia na jar

Jedna aplikácia na jar image

Jedna aplikácia na jar

Hnojenie juvenilných rastlín aj hnojenie rodiacich rastlín sa vykonáva na jar jednou aplikáciou hnojiva bez obsahu chloridov/s nízkym obsahom chloridov, s viacerými živinami a zvýšeným obsahom draslíka. Množstvo, ktoré sa má hnojiť, závisí od extrakcie dusíka a pri juvenilných rastlinách to je cca. 30 kg N/ha a pri rodiacich rastlinách 40 – 50 kg N/ha. Na lokalitách s nedostatkom fosforu sa tento nedostatok môže riešiť cieleným hnojením podložia. V tejto súvislosti sa musí zapracovať primerané množstvo hnojiva. Nieje dovolené aplikovať množstvo hnojiva doporučené pre povrchovú a podpovrchovú aplikáciu naraz.