×
This product is available in Please select the desired country to continue
de_at_locale_display_name

Austria

 fr_be_locale_display_name

Belgium

 bg_bg_locale_display_name

Bulgaria

 hr_hr_locale_display_name

Croatia

 cz_cz_locale_display_name

Czech Republic

 fr_fr_locale_display_name

France

 de_de_locale_display_name

Germany

 hu_hu_locale_display_name

Hungary

 en_ie_locale_display_name

Ireland

 it_it_locale_display_name

Italy

 ro_ro_locale_display_name

Romania

 sr_sr_locale_display_name

Serbia

 sk_sk_locale_display_name

Slovakia

 es_es_locale_display_name

Spain

 de_ch_locale_display_name

Switzerland / DE

 fr_ch_locale_display_name

Switzerland / FR

 en_gb_locale_display_name

United Kingdom
  • Štruktúra pôdy
    crop soil texture
    hlboká, humusová ílovitá alebo ílovitá piesočnatá pôda, nepodmáčaná
  • Min. teplota
    crop temperature icon
    poškodenie kvôli nízkym teplotám v zime a neskorým mrazom; teplo negatívne ovplyvňuje veľkosť plodov
  • pH
    Jahoda crop pH value
    ideálne sú málo kyslé pôdy s hodnotami pH 5,0 – 6,5
  • Dažďové zrážky
    Jahoda crop rainfall value
    min. 500 l/m2 časté zavlažovanie
  • Jarovizácia
    Jahoda crop vernalisation
    -
  • Hustota rastlín
    crop density
    v závislosti od odrody, dĺžky pestovania a riadkov na lôžku jednoradové: 35 000 – 45 000 rastlín/ha dvojradové: 50,000 – 70 000 rastlín/ha
  • Hlĺbka sejby
    crop seeding depth
    koreňový kŕčok mierne nad zemou (čerstvé sadenice) alebo pod zemou (chladené sadenice)
Jahoda
Odrody jahôd sa rozdeľujú na „letné“ raz rodiace jahody a stále rodiace („remonantné“) odrody. Stále rodiace odrody môžu v prípade dobrých svetelných a teplotných podmienok kvitnúť po celý rok. Umožňujú tak takmer celoročné pestovanie jahôd.

Kľúčové fakty
  • V prom roku je pre rast rastlín vyššia požiadavka na dusík
  • Najlepšia absorpcia živín v mierne kyslom prostredí
  • Používajte hnojivá bez chloridov alebo s nízkym obsahom chloridov
  • Dôležité je dodávanie draslíka
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
JAHODY – SLADKOSŤ Z POLÍ
Pre pestovanie jahôd sú vhodné humusové, hlboké pôdy. Treba sa vyhýbať lokalitám náchylným na podmáčanie a lokalitám s možným výskytom neskorých mrazov. Jahody by sa nemali pestovať po zemiakoch, paradajkách, lucerne, repke olejnej a trávach (drôtovec).

 Existujú dva typy sadeníc jahôd:
1) čerstvé sadenice (s holými koreňmi alebo do gule obalenými koreňmi): sadenie: polovica júla až polovica augusta. Po vysadení sa musia polievať, pretože vyžadujú veľké množstvo vody. Ich úroda je mierne nižšia, no kvalitnejšia a skorá. 
2) chladené sadenice sa vyberajú od novembra do januára a potom sa skladujú pri teplote -1,5 °C. Obsahujú len stred, rizóm a korene (bez listov). Obdobie sadenia: koniec marca – začiatok júna.
Na poli sa jahody zvyčajne sadia ako dvojročné plodiny, keďže potom sa zvyšuje výskyt ochorení.


Jahoda related desktop image Jahoda related tablet image Jahoda related mobile image
Pri dvojročných plodinách sa hnojenie jahôd líši.
Kvôli stanoveniu požiadaviek na hnojivo sa rovnako ako pri všetkých plodinách odporúča vykonať analýzu pôdy, pri jahodách z hĺbky 0 – 30 cm. Ak sa v predchádzajúcom roku na mieste pestovania jahôd pestovala iná plodina, existujú 3 cieľové hodnoty Nmin pri sadení, na jar a po zbere. Vo všetkých 3 obdobiach je cieľová hodnota 60 kg N/ha. Keďže jahody sú veľmi citlivé na soľ, treba sa vyhýbať hnojivám s obsahom chloridov a treba hnojivo aplikovať vo viacerých menších dávkach. Kvôli mierne kyslému prostrediu je možné optimálne vychytávanie mikrožívín, napr. železa (Fe) a mangánu (Mn). Požiadavka jahôd na draslík je značne vysoká. Draslík je okrem produkcie úrody zodpovedný aj za chuť, pretože ovplyvňuje vyváženosť cukrov a kyselín v rastline. Z hľadiska množstva je hnojenie založené na zásobovaní pôdy a vyextrahovaných množstvách.
Extrahované množstvá pre jahody

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

6

3

Veľmi citlivý

P2O5

2.2

0.5

Citlivý

K2O

8.5

2.8

Stredne citlivý

MgO

1.2

0.6

Stredne citlivý

TE

bór (B), železo (Fe) a mangán (Mn) cez foliárne hnojenie

V tabuľke je uvedený príjem a odber na tonu úrody jahôd. Podľa tejto tabuľky jahody potrebujú hlavne dusík, draslík a horčík. Príklad: Pri úrode jahôd 20 t/ha sa odoberie 120 kg N/ha. Ak sa z pôdy absorbuje určité množstvo dodaného N (napr. 30 kg N/ha), potom by bolo potrebné pridať 90 kg N/ha vo forme hnojiva. Pri zbere úrody sa z poľa odoberie 60 kg N/ha.
Dusík určuje vegetačný rast
Počas rastu a tvorby plodov majú jahody zvýšenú požiadavku na dusík. Uprednostňujú dusičnan amónny, ktorý sa absorbuje najmä počas obdobia vegetačného rastu. V prípade vysokých teplôt alebo nízkeho pH rastlina uprednostňuje dusičnany. Pre tvorbu plodov je dostatočné zásobovanie nevyhnutné, no nadmerné dodávanie dusíka prináša so sebou problémy, ako napr. nadmerné poplazy, zvýšená náchylnosť na ochorenia alebo zvýšená citlivosť na chlad. Dusík by sa mal vždy aplikovať vo forme aplikácie na pôdu, pričom pri základnom hnojení sa môžu použiť fosfor, draslík a horčík. Hnojenie v radoch je optimálne pri hnojení dusíkom a to najmä v prípade veľkých vzdialeností medzi radmi.

Fosfor je dôležitý pre dobrý rast koreňov 
Aby sa čo najlepšie stimuloval rast koreňov, výhodné je zapracovať fosfor, buď v kombinácii s draslíkom, alebo ako NPK hnojivo ešte pred rozmiestnením. Okrem toho dostatočné dodávanie fosforu pozitívne ovplyvňuje kvitnutie.

Draslík verzus stres
Draslík je dôležitý pre dozrievanie plodov, ich sfarbenie a dostatočné dodávanie redukuje symptómy stresu spôsobené suchom a chladom.

Vápnik zlepšuje kvalitu plodov
Odporúčajú sa pravidelné aplikácie vápnika (Ca) a to najmä pri piesočnatých pôdach. Vápnik je zodpovedný za výstavbu bunkových stien a teda lepšiu pevnosť plodov. Rovnako je vápnik nevyhnutný aj pre optimálnu odolnosť voči toxicite sodíka a zníženej náchylnosti voči Botrytis. Nedostatok vápnika skracuje životnosť jahôd ako rastlín. Okrem toho dostatočné dodávanie vápenca podporuje štruktúru pôdy; jahody sú veľmi citlivé na zhutnenosť a podmáčanie.

Horčík a stopové prvky pre lepšiu trvanlivosť
Dôležité je primerané dodávanie horčíka (Mg) ako zložky chlorofylu pre fotosyntézu, podobne s meďou (Cu). Horčík aj meď podporujú trvanlivosť plodov.

Jahoda related desktop image Jahoda related tablet image Jahoda related mobile image

Prvá aplikácia

Prvá aplikácia image

Druhá aplikácia

Druhá aplikácia image

Fertigácia

Fertigácia image

Prvá aplikácia

Základné živiny pred vysadením

Aby sa stimuloval rast koreňov a aby sa pokryla základná požiadavka na živiny, odporúča sa pred vysadením aplikovať časť dusíka ako aj fosforečnany, draslík a horčík pomocou NPK hnojiva so zvýšeným obsahom potaše, ktoré neobsahuje chloridy.

Druhá aplikácia

Dodávanie dusíka počas rastu

Na pokrytie potrebného celkového množstva dusíka niekoľko týždňov po výsadbe sa potrebné množstvo dusíka aplikuje na povrch pôdy. Najmä v prípade stále rodiacich odrôd musí mať rastlina okamžite k dispozícii dusík z hnojiva. V tomto prípade sú voľbou dusíkové hnojivá na báze dusičnanov (NAC 27 N). Stopové prvky sa aplikujú v tekutej forme zvyčajne v kombinácii s opatreniami na ochranu plodín.

Fertigácia

Fertigácia – hnojenie prostredníctvom zavlažovania ako alternatíva

Keďže jahody sa ľahko dehydrujú a to vedie k významným stratám na úrode a kvalite, jahody sa veľmi často zavlažujú. V prípade kontinuálneho dodávania vody je možné spolu so zavlažovaním konštantne dodávať živiny prispôsobené štádiu vývoja rastliny. Keďže jahodám najlepšie vyhovuje soľný roztok so salinitou 0,4 – 0,6 mS/cm, obsah soli v roztoku hnojiva by nemal byť vyšší než 1,25 mS/cm. Pokrytím vrstvou slamy alebo mulču sa môžu požiadavky na vodu znížiť – so zavlažovaním alebo bez neho. Železo (Fe) aj mangán (Mn) sú zapojené do fotosyntézy a metabolizmu bielkovín. Bór (B) je dôležitý pre plodnosť peľu. Tieto stopové prvky sa môžu pridávať v priebehu fertigácie.