• Štruktúra pôdy
    crop soil texture
    pôda bohatá na živiny, humusová ílovitá, nepodmáčaná
  • Min. teplota
    crop temperature icon
    straty na úrode pri neskorých mrazoch, najmä v kvete
  • pH
    Čerešňa crop pH value
    optimálna hodnota pH: 5,5 – 6,5
  • Dažďové zrážky
    Čerešňa crop rainfall value
    min. 400 – 500 l/m2, pre ochranu úrody a jej zvýšenie, keď sa často zavlažuje
  • Jarovizácia
    Čerešňa crop vernalisation
    -
  • Hustota rastlín
    crop density
    v závislosti od formy a typu a zásobovania vodou, 1 000 - 1 250 stromov/ha Pre nízkokmenné formy: Vzdialenosť medzi radmi: 4,0 – 4,5 m Vzdialenosť v rámci radu: 2,0 – 2,5 m 
  • Hlĺbka sejby
    crop seeding depth
    -
Čerešňa
Od 70. rokov 20. storočia sa komerčné pestovanie čerešní, rovnako ako pestovanie všetkých druhov ovocia, dramaticky zmenilo. Na rozdiel od dominantných stromov s veľkou korunou a vysokým kmeňom, ktoré sa vtedy pestovali a ktoré boli náročné z hľadiska pracovnej sily, sa dnes komerčne pestujú len nízkomenné formy. Dnes je teda na rovnakej ploche 10- až 20-krát viac stromov. Výška stromov je obmedzená, takže všetka práca sa môže vykonávať ručne bez použitia rebríka. Pri ovocí určenom na spracovanie sa zber často vykonáva strojom.

Kľúčové fakty
  • Od 70. rokov 20. storočia sa prešlo od vysokých k nízkym kmeňom
  • Hodnota pH 5,5 – 6,5
  • Používajte hnojivá bez obsahu chloridov, alebo s nízkym obsahom chloridov
  • Dôležité je hnojenie s CaO
Všeobecné informácie
Všeobecné informácie
Potreba živín
Potreba živín
Hnojenie
Hnojenie
ČEREŠNE – ČERVENÉ A SLADKÉ, ALEBO KYSLÉ
Sladké čerešne majú podobné požiadavky na lokalitu ako jablone. Rastú na dobre odvodnených a vlhkých (nie podmáčaných) pôdach bohatých na živiny. Kvôli skorému kvitnutiu sa treba vyhýbať oblastiam s neskorými mrazmi. V oblastiach bohatých na zrážky sa kvôli vysokému priestorovému riziku pre plody odporúča fóliová strecha. Pri komerčnom pestovaní sa zväčša tvarujú ako vreteno na slabšie rastúcom podpníku. Väčšina odrôd sa nedokáže sama opeliť a potrebujú opeľovače. Čerešne majú malé plody a vysoký obsah cukru a pigmentu. Zvyčajne sa zbierajú strojom.
V porovnaní so sladkými čerešňami višne nemajú  až tak prísne požiadavky na lokalitu. Chladná a nepriepustná pôda však môže spôsobiť predčasné opadávanie plodov. Rozstup je menší, takže vhodné sú aj oblasti s výdatnými letnými zrážkami. Višne sú zvyčajne samoopelivé. Keďže sa višne pestujú najmä pre účely spracovania, ich zber sa zväčša vykonáva strojom. Z tohto dôvodu sú vhodné len tie odrody, ktoré dobre znášajú trasenie.

Čerešňa related desktop image Čerešňa related tablet image Čerešňa related mobile image
Čerešne – veľmi dôležité je dodávanie vápnika
Pri produkcii neolúpaných a veľmi kvalitných čerešní je mimoriadne dôležité primerané dodávanie vápnika (Ca) stromom. Hoci na hektár a úrodu v dužine, najmä v bunkových stenách plodov, sa uchovávajú asi len 4 kg Ca, ešte menšie nedostatky Ca vedú k nestabilným bunkovým stenám a fyziologickým poruchám. Základné hnojenie s P, K, Mg, Ca a B je najlepšie vykonávať v období vegetačného pokoja (november – apríl), pričom pôda by nemala byť pokrytá snehom, nemala by byť zamrznutá ani značne nasiaknutá vodou. Aj organický materiál sa prednostne používa na začiatku sezóny (marec – apríl). Hnojenie závisí od odobratých množstiev živín.
Odobraté množstvá čerešňami

Element

Príjem

Jednoka/t produkcie

Odstránenie

Jednoka/t produkcie

Citlivosť na nedostatok

N

7

1.9

Veľmi citlivý

P2O5

3.5

0.5

Citlivý

K2O

6.5

3

Veľmi citlivý

CaO

4.9

0.2

Veľmi citlivý

MgO

1.5

0.1

Veľmi citlivý

TE

bór (B), ak sa vyžaduje

V tabuľke je uvedený príjem a odber na tonu úrody čerešní. Podľa tejto tabuľky čerešne potrebujú hlavne dusík, draslík a vápnik. Príklad: Pri úrode čerešní 20 t/ha sa odoberie 140 kg N/ha. Ak sa z pôdy odoberie určité množstvo následného dusíka (napr. 30 kg N/ha), treba doplniť 110 kg N/ha vo forme hnojiva. Pri zbere úrody sa z poľa odoberie 38 kg N/ha.
Potreby jabloní na živiny možno pokryť 4 rôznymi formami hnojenia:

1. Hnojenie na povrch pôdy
Pomocou rozmetadla hnojív sa aplikujú granulované hnojivá. Veľkou výhodou tohto spôsobu aplikácie je vysoká výkonnosť na hektár a všeobecne dostupná technológia.

2. Hnojenie pásov stromov
Najvhodnejšia je tekutá forma N hnojiva. Tekuté hnojivo sa zriedi v nádrži a potom sa cielene aplikuje pomocou herbicídneho nosníka. Pomocou tejto aplikácie sa živiny viac zameriavajú na rastliny.

3. Tekuté hnojenie
Tekuté hnojenie je pridanie hnojiva do zavlažovacej vody s vhodným vybavením. Výhodou tekutého hnojenia je to, že živiny sa aplikujú kontinuálne a cieleným spôsobom a dostávajú sa do blízkosti koreňov. Efektívnosť tekutého hnojenia sa zvýšila zavedením kvapkového zavlažovania v sadoch. 

4. Listové hnojenie
Pri veľkom množstve kvetov , alebo mladých plodov môže byť požiadavka na živiny vyššia než je ich príjem koreňmi. Niektoré živiny sa môžu absorbovať aj listami. Listové aplikovanie je vhodné pri čo najrýchlejšom kompenzovaní akútnych defektov. Korene nedokážu v požadovanom pomere absorbovať všetky požadované živiny (pri špeciálnych pôdnych alebo poveternostných podmienkach). Vtedy má zmysel jedna alebo viac aplikácií listových hnojív. Živiny, ktoré listy neabsorbujú, sa môžu absorbovať cez pôdu.
Čerešňa related desktop image Čerešňa related tablet image Čerešňa related mobile image

Hnojenie dusíkom

Hnojenie dusíkom image

Hnojenie vápnikom

Hnojenie vápnikom image

Hnojenie horčíkom

Hnojenie horčíkom image

Hnojenie dusíkom

Hnojenie dusíkom sa vykonáva v 2 – 3 dávkach na začiatku vegetačného obdobia, krátko pred kvitnutím do polovice/konca júna. Stromy absorbujú dusík najmä vo forme dusičnanov. Dusík vo forme dusičnanu (anión) podporuje príjem katiónov, napr. vápnika (Ca++), horčíka (Mg++) a draslíka (K+). Dávky N sa môžu aplikovať konkrétne na pásy stromov a len príležitostne v koľajach. Zelené pásy stromov redukujú riziko vylúhovania živín. Treba upozorniť, že pri používaní pásov stromov by nemalo byť N hnojivo skoncentrované viac než dvojnásobne; s P, K a Mg celé množstvo možno koncentrovať na pás. Hnojenie s N možno veľmi dobre realizovať v tekutej forme (herbicídny nosník alebo prostredníctvom zavlažovania). Pri nových rastlinách sa hnojí podľa štruktúry stromu. Aplikácie polovičného až celého množstva pri rastlinách, ktoré plodia, sa vykonávajú počas fázy vývoja do 4. roku po zasadení.

Hnojenie vápnikom

Pri kôstkovitom ovocí zostávajú plody, ktoré sú dostatočne zásobované s Ca, stabilné pri skladovaní a majú aj stabilnú trvanlivosť (po skladovaní), keďže vápnik je dôležitý pre pevnosť bunkovej steny. Pri čerešniach redukujú aplikácie Ca praskanie plodov. Z dôvodov lepšej tolerancie by sa pri kôstkovom ovocí nemuseli nevyhnutne používať najvyššie dávky, no jednoznačne sa odporúčajú dve až tri aplikácie na juvenilné plody spolu so základným hnojivom.

Hnojenie horčíkom

V závislosti od rastu a úrody je ročná extrakcia čerešňami približne 30 kg MgO/ha. Listy sú zodpovedné za väčšinu odobratých živín, no zväčša zostávajú v cykle živín. Priaznivá forma hnojenia pôdy horčíkom spočíva v použití vápenca obsahujúceho Mg v priebehu konzervačného vápnenia. Čerešne, a konkrétne sladké čerešne, sa zaraďujú medzi stromy, ktoré sú veľmi citlivé na chloridy a hnojenie sa najlepšie dosahuje s NPK hnojivami s vyšším obsahom draslíka na báze síranu draselného.